79727

Oficiálny rozvojový projekt solárna energia pre MELOCO

Obec Meloco sme vybrali na základe konzultácie vládnych činiteľov z hľadiska toho že do obce nevedie žiadny prívod elektrickej energie a ani najbližších 20 rokov tu nebude zavedená štátna elektrická sieť i keď najbližšia elektrifikovaná obec je vzdialená 80 km. Pre náš projekt sme vybrali pät štátnych jediných murovaných budov, kde umiestnenie fotovoltaických článkov bude na strechách z vlnitého plechu a eternitu. Obec Meloco je obec s asi 3000 obyvateľmi a budovy slúžia na spádový región asi 15000 obyvateľov žijúcich vo veľmi chudobných príbytkoch, preto náš projekt je zameraný na zlepšenie životnej úrovne v tých najzákladnejších potrebách, kde v súčasných podmienkach toto vykonávajú len s taškostami. Celkový výkon Solárnej elektrárne je 8,5 kW, s fotovoltaických článkov sa bude cez deň zachytávať elektrická energiu do akumulátorová, odkiaľ bude odoberaná do spotrebičov.

Táto energia bude rozdelený do týchto murovaných objektov:

Nemocnica celkove 3 objekty. Výkon 3 kW, akumulátor 2800 Ah, menič 24/230 V, spotrebiče - 15 ks LED úsporne žiarovky, chladnička 50 L, AKU baterka

Škola celkove 4 objekty. Výkon 3 kW, akumulátor 2800 Ah,menič 24/230 V, spotrebiče - 16 ks LED úsporne žiarovky, televízor, satelit, DVD prehrávač

Budova Administrátora 1. Výkon 1 kW, akumulátor 900 Ah, menič 24/230 V, spotrebiče - 6 ks LED úsporne žiarovky, AKU baterka

Budova Administrátora 2. Výkon 1 kW, akumulátor 900 Ah, menič 24/230 V, spotrebiče - 5 ks LED úsporne žiarovky, počítač, AKU baterka

Budova Polície celkove 3 objekty. Výkon 0,5 kW, akumulátor 500 Ah, menič 24/230 V, spotrebiče – 10 ks LED úsporne žiarovky, AKU baterka

Preskúšanie solárnej elektrárne.

Ostrovný systém solárnej elektrárne spočíval v návrhu akumulácie vyrobenej elektrickej energie do 12 V batérie. Hlavnou častou je solárny panel fotovoltaika, kremíkové články, ktorý premieňa slnečné žiarenie na elektrický prúd, vyrobili sme 80 ks panelov, špeciálne pre toto určenie jeden panel 24 V , 110 W. Skúška spočívala v zapojení dvoch panelov na elektronický regulátor a 24 V spotrebič úspornú žiarivku. Dva 12 V 100 Ah akumulátory zapojené na 24 V, menič 1000 W zapojený na akumulátory mení 24 V prúd na 230 V spotrebič ( vŕtačka ). Panele vystavené slnečnému žiareniu spoľahlivo dodávali prúd do akumulátorov.

Nakladanie kontajneru

Od poslednej návštevy v Afrike prešlo už veľa času, prípravy na projekte sa rozbehli hneď po príchode z Mozambiku. Prvé čo bolo musel som navrhnúť optimálne riešenie solárnych elektrárni pre vybrané budovy. Začala sa príprava materiálu. Za toto dlhé obdobie prešlo veľa zmien, dohadov a nervozity. Jednou dôležitou zmenou bolo aj boj s úradníkmi, kedže nastali politické zmeny na Slovensku, dotklo sa to aj nášho projektu. Boli sme posledným grantovým kolom v jestvujúcej grantovej organizácií ministerstva. Po prvých dvoch grantových vyúčtovaniach a audítorský overené, prišlo z nepochopiteľných príčin k jednostrannému zastaveniu grantu. Bol vymenený aj audítor a preverovanie začalo od začiatku. V polovici projektu, keď boli rozbehnuté subdodávky materiálu, musela sa zabezpečiť výroba hliníkovej konštrukcie pre solárne paneli, výroba regálov pre akumulátory, veľa administratívnej práce atď. Práce sa však nezastavili a pokračovali sme ďalej, ale všetko na vlastné náklady, zvyšok grantu nám vraj uhradia až po skončení projektu.

Prišiel čas a tak dňa 13.08.2007 sa vo firme EKOSOLAR pristavil 12 t kontajner. Po naložení sa dňa 14.08.2007 odviezol do colného skladu a nalodenie, smer Mozambik do prístavu v Pembe.

<>Ja Jaroslav Korvín a manažér Juraj Kóša odlietame 23.09.2007 na 30 dňovú montážnu misiu.

chyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include imgchyba pri include img

Afrika montážna misia

Na montážnu misiu sme s týždnovým odložením odleteli dňa 30.09.2007 linkou Vieden-Brusel-Lisabon-Maputo. Náš prepravca kontajnera Cargo-partner nám ešte dna 20.09.2007 oznamil že kontajner je v pristave Durban South Afrika naložený na lodi miestneho prepravcu Safmarine smerom do cieloveho prístavu v Pembe vzdialeneho 2000 km po mory. A tu sa začali naše velké problémy.

Po prílete do Maputa nás už čakali naši čierny priatelia z organizacie Adica Antonio Pasarinho a Samuel Menezes, privítalo nás aj chladné počasie 23°C po sýlnej burke boli ulice plné vody a blata. Ubytovali sme sa v hoteli Ibis, kde sme pobudli tri dni na konzultacie o priebehu celého projektu, zadali sme úlohy od zistovania polohy kontajnera až po zabespečovanie prepravy materialu na miesto montáže do Meloca. Potom sme odleteli miestnou linkou z Maputa do Pemby tentoras to bola priama linka bez medzipristatia.

V Pembe nás privitalo nielen slnečné a teplé počasie, kedže tu začínalo leto, teploti dosahovali okolo 30°C. Privítal nás zástupca organizacie Adica Arlindo Ramos Valentim prezident odborovej organizacie sindikatu Cabo delgado. To bol človek, ktorý sa nám venoval počas celého nášého pobytu.Kolega z Maputa Pasarino sa rozhodol že za nami príde autom (malo nám slúžit počas celeho pobytu) zo šoferom do Pemby po vlastnej osi je to asi 2000 km, no v polovici cesti sa pokazila prevodovka a auto odtiahli spät do Maputa, nastal další problem, ktorý sme museli za ných riešit.

Leteckú prepravu Pasarina a naše dalšie prepravovanie bud taxikom, alebo prenajatím iného auta. Prvé čo sme zistovali bolo v prístave Pemba u prepravcu Safmarine, kde sa nachádza náš kontajner. Dostávali sme samé dezinformacie terminov a počas našého pobytu len samé negativne informacie. Naša trpezlivost a nervy boli velmy taško skúšané a pre nás europanov, len velmy taško pochopitelne jednania zodpovedných ludí. Zapojili sme armadu ludí na zistovanie polohy, kde sa nachádza náš kontajner. Správy boli asi takého znenia že kontajner sa prepravuje na kamione po suchu, potom že kontajner je 300 km v nedalekom prístave Nacala a na druhý den bude v Pembe, na druhý den bol kontajner už 2000 km v Durbane. Naša trpezlivost a nervy pracovali, avšak nemohli sme nič robit, i sebamenší komflikt by mohol spôsobyt nevratenie sa z pobytu. Miestny nás utešovali že to je tu normalne, mnohé skutočnosti, ktoré sme tam prežili zostanú len v naších hlavách, nedajú sa pre normalne rozmišlajucích ludí vysvetlit ani opýsat. Na realizaciu projektu sme mali 30 dní, no ked sa dodanie kontajnera oddalovalo museli sme dva krát predlžovat pobyt. Nakoniec po 31 dnoch pobytu sa náš kontajner objavil v prístave Pemba. Kedže problemov okolo kontajnera nebolo dost, vyskytol sa další a to uhrada cla a dph. Toto sme začali riešit od začiatku pobytu v Pembe, naši čierny kolegovia to mali vybavit v dostatočnom predstihu na najvyžších vládnych miestach. Ubespečovali nás že všetko je vybavené a ked príde kontajner hned si ho môžeme vyzdvihnút. No opak bol pravdou. Clo a dph po desiatkach telefonatov na Slovenske Ministerstvo a velvislanca, malo byt odpustené cez nôtu o humanitnej pomoci, toto však bolo Ministerstvom v Mozambiku ignorované, neskôr sme pochopili že prečo! Kedže problemov nebolo dost, tak sme mali smolu že stareho guvernera odvolali a než prišiel do funkcie nový to trvalo celí týžden.Napokon to bolo uhradené po konzultaciach s novým guvernerom.Väčšia časť vládnou organizaciou a menšia časť provinciou Cabo delgado, Ale to sme sa dozvedeli už doma, dva týždne po skončený predlženej misie. Za celkový pobyt 40 dní sme stihli ešte počas pobytu navštívit miesto montáže Meloco a dohodnút prepravu materialu s kontajnera a uskladnenie, zodpovednou osobou sa stal Ramos. Ukončenia montáže projektu sme presunuli niekedy v roku 2008. Po asi 30 dnoch príchodu domov, nám Ramoš oznámil že material z kontajnera je prevezený do cielovej dedinky Meloco v uzamknutom murovanom sklade, tak ako sme sa dohodli.

Dobrodružná cesta do Tanzanie.

Dalšou nepredvídanou skutočnostou bolo že víza do Mozambiku sú na tri mesiace, ale ked ste na pobyte viac ako 30 dní musíte do tohto termínu opustit Mozambik do iného štátu a nasledne sa vrátit na dalších 30 dní. Lebo keby ste to nespravili, tak Vám hrozí vezenie a nekonečné vypočúvanie. Kedže sme predlžovali náš pobyt viac ako 30 dní rozhodli sme sa prekročit hranice Tanzánie vzdialené asi 500 km. Boli to dalšie nepredvídané zvýšené náklady, lebo museli sme si prenajat auto terennaka 4x4 zo šoferom, pre našú bespečnosť sme mali profesionalneho policajta so zbranou, predsa išly sme cez neznámu divokú krajinu. To sme ešte netušili že auto má deravý chladič a tak na každých 100 km šofer musel zastavit a dolievat vodu. Nakoniec to bolo aj dobre lebo vždy pri zastávkach sme si mohli preskúmat okolie. Pri spiatočnej ceste musel šofer zavolat náhradne auto, ktoré nás doviezlo domov. Cesty pokial boli asfaltové, tak nebol ani 1 km bez nebespečných hlbokých výtlkov, niekde boli až obchadzky mimo cestu. Prašné cesty, ktoré sme prechádzali sa vôbec nepodobali na cestu, ale boli to dve vyjazdené kolaje v piesku. Pokial tam išli chodci, alebo byciklisty, tak museli odskakovat do okoliteho porastu. Ked sme prišli k hraniciam Tanzánie, ktorú tvorila rieka, bolo ju potrebne prekonat, ale kompa prave nepremávala. Šofer sa nechcel dlho zdržovat s autom pri rieke, lebo sa bál divokých slonov a stopy, ktoré sme tam vydeli nasvečovali že tam chodia pit vodu. Ponúkli sa nám miestny rybáry že nás prevezú tam aj spátky, no lodka to bola vytesaná z jedneho kmena stromu a tak sme balancovali na vlnách rieky dufajuc že sa neprevrátime. Prejdenie rieky ešte neznamenalo že sme na colnici, bolo treba ešte asi 10 km prejst prašnou cestou. Na uzemi Tanzanie sme si museli najat auto, ktoré nás zaviezlo tam aj spátky k rieke. Po zaplatení viza a razitka do pasu sme sa tou istou trasou dostali už podvečer na colnicu Mozambiku, tu sme zase dostali razitko do pasu a vizum sme vypisovali v slamennej chatrči pod petrolejovou lampou, lebo elektriku tam nemali zavedenú. A tu sme si spomenuli na potrebu projektov solárnej energie pre podobné colnice bez elektriky. V uplnej tme sme potom prešli asi 20 km autom cez divokú buš do prímorskej dedinky Palma, kde sme mali rezervovany novo vybudovaný penzion starostu obce zo sprchou s kýbla a riadným záchodom. Čakali nás aj s večerou grilovanímy kurencami s ryžou a pivom. Na druhý den nás zobudili zvuky divokých zvierat a tipická atmosfera Afrického rána. Ked sme si peši prechádzali dedinku a miestnu tržnicu, boli sme stredobodom pozornosti čiernych obyvatelov. Cesta spät do Pemby bola dost náročna aj pre terennák 4x4 sprevádzalo nás počasie slnečné aj burkove prehánky, ale náš šofer bol skúsený a zvládol to na jedničku.